O B S A H 

1.Úvod

2.Dinosaury

3.Arktída – Severská ľadová čiapka 

4.Dolina smrti a suché oblasti

5.Niet nad nohy

6.Pavúky

7.Levy, tigre a ich príbuzní

8.Mačky

9.Medvede

10.Opice

11.Záver

12.Použitá literatúra

Ú V O D

Príroda je plná divov a záhad.

Biológia je veda, ktorá skúma všetko živé, od najdrobnejších mikroorganizmov po najväčšie veľryby; zaoberá sa štúdiom miliónov druhov rastlín, živočíchov a prostredia, v ktorom žijú. Biológovia pozorne sledujú, ako organizmy rastú, čím sa živia, ako sa pohybujú, rozmnožujú a ako sa vyvíjajú počas dlhých časových období. Biológia zachytáva veľmi rozsiahlu problematiku, a preto sa delí na rôzne odbory.

Zoológia- druhým základným odborom biológie je zoológia, ktorá skúma živočíchy. Zoológovia doteraz opísali viac než milión druhov živočíchov a odhaduje sa, že ich je na svete ešte najmenej tri až štyrikrát toľko. Živočíchy majú viaceré spoločné vlastnosti – pohybujú sa, dýchajú, prijímajú potravu, rastú, rozmnožujú sa a reagujú na zmeny prostredia. Podľa určitých znakov a zákonitostí zoológovia zaradili živočíchy do skupín a vytvorili tak ucelený systém. Jedny z hlavných skupín tvoria :

 Bezstavovce – Prvé živočíchy, ktoré sa pred 600 miliónmi až jednou miliardou rokov na Zemi objavili, patrili medzi bezstavovce (živočíchy, ktoré nemajú chrbticu)

Obojživelníky – obojživelníky sa vyvinuli z určitých skupín rýb pred vyše 350 miliónmi rokov.

Vtáky – Vtáky sa vyvinuli z určitej skupiny plazov pred približne 140 miliónmi rokov.

 Ryby – Ryby sa na Zemi objavili pred približne 500 miliónmi rokov ako prvé z čeľustnatých stavovcov.

Plazy – Plazy sa vyvinuli z určitých obojživelníkov pred približne 300 miliónmi rokov.

Cicavce – Cicavce sa vyvinuli z určitej skupiny plazov pred približne 200 miliónmi rokov, počas veku dinosaurov.

 Živočíchy žijú na celom svete – od tých najzamrznutejších arktických plání až po najvyprahnutejšie púšte. Životný priestor, v ktorom živočíchy žijú, sa nazýva biotop. Na tom istom biotope môžu vedľa seba žiť mnohé druhy zvierat, pretože sa živia rozdielnou potravou, alebo si vytvárajú domovy na rôznych miestach. Spoločenstvo živočíchov (zoocenóza) je veľmi vyváženou zmesou rozmanitých druhov a jeho rovnováha sa môže pomerne ľahko narušiť. Živočíchy sa musia biotopom, na ktorých žijú, prispôsobovať. Na rôznych miestach na svete sa pritom môžu nachádzať biotopy s podobnými vlastnosťami, v dôsledku čoho na rôznych miestach sveta žijú zvieratá s podobnými prispôsobeniami. Napríklad líška sivohnedá, ktorá žije na púšťach Severnej Ameriky, sa veľmi podobá na líšku fenek, ktorá je obyvateľom Sahary.Veľké horstvá alebo moria vytvárajú pre živočíchy neprekonateľné bariéry a bránia im v sťahovaní sa z miesta na miesto. Niektoré živočíchy však dokážu tieto bariéry preletieť alebo preplávať, vďaka čomu sú dnes značne rozšírené. Po celom svete sú rozšírené napríklad netopiere. Aj morské korytnačky dokážu preplávať obrovské vzdialenosti a často sa tak dostanú i na tie najodľahlejšie ostrovy. 

DINOSAURY

Tieto zväčša obrovské živočíchy obývali Zem už pred asi 200 miliónmi rokov, teda dávno predtým, ako sa na nej objavili ľudia. O ich existencii však vieme iba okolo 150 rokov – až v dvadsiatych rokoch 19. storočia totiž začali vedci skúmať objavené skamenené kosti neznámych tvorov. Množstvo skamenelín rôznych druhov dinosaurov, ktoré sa odvtedy našli, nám prezrádza, kde dinosaury žili, ako vyzerali a čím sa živili. Boli to suchozemské plazy s tvrdou šupinatou kožou. Ich meno pochádza z gréčtiny a znamená doslova „strašný plaz“. Dinosaury rozdeľujeme do dvoch hlavných skupín. Ornithischia mali panvové kosti podobné ako vtáky, kým Saurischia mali panvové kosti podobné ako plazy. Väčšina dinosaurov boli obrovské tvory – najväčšie, aké kedy žili na Zemi. Compsognathus však bol veľký iba ako kohút a heterodontosaurus ako pes. Niektoré dinosaury boli mäsožravé, iné bylinožravé. Dinosaury vyhynuli asi pred 65 miliónmi rokov, podobne ako rybojaštery a vtákojaštery. Dodnes sa presne nevie prečo.

Tyrannosaurus Rex Bol najväčším mäsožravým dinosaurom, dokonca azda i najväčším známym suchozemským dravcom všetkých čias. Na dĺžku meral vyše 14 m a vo vzpriamenej polohe siahal do 6 – metrovej výšky. Silné čeľuste mal plné ostrých, až 15 – centimetrových zubov. Vážil skoro 8 ton, takže sotva mohol rýchlo behať. Živil sa malými, chorými a uhynutými živočíchmi. Prvé skameneliny tohto zvera sa našli v Severnej Amerike.

Iguanodon tento bylinožravý dinosaurus bol dlhý asi 10 m a vysoký 5 m. Na prstoch predných i zadných končatín mal pazúry a na palcoch predných končatín dýkovité hroty, ktoré zrejme používal v boji s dravcami. Vedci sa domnievajú, že žil v čriedach, lebo na niekoľkých miestach v Európe sa našli skameneliny viacerých kostier na jednom mieste.  Zánik dinosaurov O vyhynutí dinosaurov jestvuje veľa teórií. Jedna z nich tvrdí, že príčinou bola zrážka Zeme s veľkým meteoritom, čo spôsobilo, že ju zahalil obrovský oblak prachu. Keďže na ňu neprenikali slnečné lúče, nemohli prežiť rastliny ani dinosaury, ktoré sa nimi živili.

ARKTÍDA - Severská ľadová čiapka

Arktická oblasť je vlastne ľadom pokrytý oceán obkolesený severnými výbežkami pevniny Severnej Ameriky. Eurázie a ľadom pokrytými ostrovmi – Grónskom a Arktickými ostrovmi. Arktída je vlastne pásmo bez stromov, kde letnéteploty nepresahujú 10 °C. Pôda rozmŕza iba v lete, aj to len na povrchu. Na hranici lesa prechádza tundra do tajgy alebo zalesnenej tundry, úzkeho pásma, kde stromy ošľahané vetrom zápasia o svoju existenciu v močiarnych trávových porastoch.Morskú hranicu Arktídy možno určiť podľa rovnakej letnej izotermy ( 10 °C ), ale oceánografi dávajú prednosť inému ohraničeniu – podľa mora. Podľa nich je Arktída oblasť studených, menej zamrznutých vôd, biologicky veľmi chudobná. Keďže je stále pokrytá putujúcimi ľadovcami, prenikne na pevninu, dokonca aj v lete, len veľmi málo slnečného svetla. Preto je tu po celý rok veľmi zima a pusto, takmer sem nevkročí ľudská noha. Subarktické vody, kde sa miešajú pobrežné vody Severného ľadového oceánu s vodami Tichého a Atlantického oceánu, sú teplejšie, bohatšie na živiny a v lete pokryté len popukanými, rozptýlenými ľadovými kryhami. Preto poskytujú potravu mnohým živočíšnym druhom. Produktivita Severného ľadového oceánu je najvyššia v lete, keď sú dlhé dni a slnko je na oblohe najvyššie. Svetlo prenikne hlboko do vody a rozsievky a iné rastliny žijúce na vodnej hladine sa rozmnožujú veľmi rýchlo.Zooplanktón tvoria kôrovce, medúzy, štetinatoústky, na hladine žijúce mnohoštetinavce a veľa druhov rýb z morského dna. Niektoré planktónové živočíchy sa živia rozsievkami, iné sú mäsožravé a požierajú sa navzájom. Nimi sa živia ryby, tulene, vtáky a iné mäsožravé živočíchy. Tulene požierajú ryby a tulene sú zasa potravou veľrýb. Sépie žijúce v stredných hĺbkach a v povrchových vodách sa živia rybami a planktónmi a sami sú potravou vorvaňov, iných zubatých veľrýb a tuleňov. Zvyšky všetkých týchto živočíchov a mŕtveho planktónu neprestajne padajú na morské dno. Na sklonku leta sa slnko stratí z oblohy, voda na vrchu znova zamrzne a od ľadu sa odráža matné svetlo. Vtáky, tulene a veľryby sa sťahujú na juh, aby si našli potravu v teplejších pásmach oceánu.

Dolina smrti a suché oblasti

Najväčšie severoamerické púšte sú na náhornej plošine Veľkej panvy vo výške takmer 950 m n. m. Rozprestierajú sa na území od Skalnatých vrchov na východe po Sierru Nevadu na západe, ktorá zadržiava zrážky. Na tejto plošine, miestami pokrytej nízkymi porastami paliny, rastú niektoré druhy kaktusov a najrozšírenejšími zvieratami sú lesné potkany, kojoty, rysy, myšiaky a niekoľko druhov jastrabov a sov. Na juhozápade, kde pustý svet Veľkej panvy pokračuje cez Dolinu smrti do Mohavskej púšte, namerali teplotu vzduchu 56°C, čo je najvyššia teplota nameraná v Severnej Amerike. Dolina smrti leží 86 m pod hladinou mora, čo je nižšie ako ostatné nizkopoložené oblasti tohoto kontinentu. Na túto nehostinnú oblasť, obkolesenú vetrom vymodelovanými skalami, so sťahovavými pieskovými presypmi a mŕtvymi soľnými plošinami, spadne ročne len 50 mm zrážok. Napriek tomu sa tu darí viac ako 600 druhov najrozmanitejších rastlín a prírodovedci tu objavili viac ako 100 druhov vtákov a takmer 40 druhov cicavcov. Mohavskej púšti dodávajú osobitý vzhľad juka a kríky jarmovca.Pred 10 000 rokmi tu žili mamuty a jeden druh ťavy. Dnes tu možno nájsť štrkáče, kengurovité myšovky, púšťové korytnačky, cikády, či zlatohlávky kaktusové. V období dažďov tu rozkvitne vlčí bôb a zlaté kvety kaktusov. Prevládajúcimi rastlinami sú tu obrovské kaktusy, ktoré poskytujú prístrešie mnohým živočíchom, od lárv motýľov po ďatle, od hadov po trpasličie sovičky veľkosti vrabca. V okolí opuncií, veľkých cylindrových kaktusov, ako aj ostatných kaktusov pripomínajúcich kry sa najčastejšie vyskytujú veľké pavúky tarantuly, škorpióny, jašterice a zajace antilopie. Smerom na severozápad leží púšť Painted Desert (Pestrá púšť), pomenovaná podľa nesmierneho množstva jasnočervených, žltých, oranžových a hnedých pieskovcov.     
  

NIET NAD NOHY

Rozličné skupiny živočíchov majú rôzny počet nôh. Podľa neho môžeme ľahko rozoznať, ku ktorej skupine patrí ktorý živočích. Zvieratá, ktoré lietajú, alebo trvalo žijú vo vode, majú nohy premenené na krídla, alebo plutvy. Najviac nôh spomedzi všetkých živočíchov však majú mnohonôžky. Mnohonôžky žijú na našej planéte už asi 400 miliónov rokov. Patria do obrovskej skupiny živočíchov, ktoré voláme článkonožce. Ich nohy pozostávajú z viacerých článkov, ktoré sú pohyblivo spojené. Telo je tiež pospájané z článkov označovaných ako telové segmenty, ktoré sú taktiež viac – menej pohyblivo pospájané. Pre mnohonôžky je typické, že im z každého článku tela vyrastajú dva páry nôh. Patria medzi ne druhy s najväčším známym počtom nôh v ríši zvierat. Jeden z nich ich má až 340 párov. Mnohonôžky žijú v pôde a na vlhkých tmavých miestach. Živia sa odumretými zvyškami rastlín, i keď sa medzi nimi nájdu aj dravé druhy. Stonožky sa vyznačujú plochým telom s menším počtom segmentov. Majú dlhšie nohy ako mnohonôžky a nohy majú vysunuté do bokov. Väčšinou sú dravé. K článkonožcom patria okrem mnohonôžok a stonožiek aj kôrovce, pavúkovce a hmyz. Známe kôrovce majú spravidla desať dobre viditeľných párov nôh, ale väčšina druhov ich má v skutočnosti oveľa viac. Predný pár nôh sa u nich zmenil na klepetá, ktorými si podávajú do úst potravu. Ku kôrovcom zaraďujeme aj žižiavky, ktoré u nás môžeme nájsť na vlhkých miestach alebo pod kameňmi. Pavúkovce majú osem nôh, z ktorých všetky používajú na chôdzu. Niektoré druhy pavúkov, napríklad beháčik pásovaný, výborne skáču a aj korisť lovia skokom. Všetok hmyz má šesť nôh a jeho telo pozostáva z hlavy, hrude a bruška. Obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce sú štvornožcami. U vtákov došlo k premene predných nôh na krídla. Nohy štvornožcov sú zväčša silné a svalnaté, aby udržali veľké a ťažké telo. Tie, ktoré prešli zo súše do vody, ako napríklad morské korytnačky, veľryby, tulene či uškatce, majú zas nohy zmenené na plutvy, prípadne im môžu chýbať, ako je to u veľrýb. Človek sa pohybuje po dvoch nohách a jeho predné nohy sa zmenili na ruky.

P A V Ú K Y 

Ten, kto sa bojí pavúkov a šťúrov, zvyčajne nevie veľa o ich živote. Často im hovoríme „odporný hmyz“, hoci nepatria medzi hmyz, ale do skupiny pavúkovcov; patria sem aj kliešte a roztoče. Od hmyzu sa líšia hlavne tým, že majú osem nôh. Poznáme približne 20 000 druhov pavúkov a 700 druhov šťúrov. Obidve skupiny sú dravce, ktoré sa živia živočíšnou potravou. Šťúr chytí a usmrtí korisť hmatadlami ( nesprávne sa im hovorí klepetá ); keď je korisť priveľká, použije jedový hrot na konci posledného článku tela. Veľa druhov pavúkov chytá hmyz do sietí z hodvábnych vlákien. Vlákno niektorých sietí je pevnejšie než oceľ rovnakej hrúbky. Pavúky, ktoré nepradú siete, chytajú korisť tak, že na ňu hodia vlákno. Iné, ako vtáčkar, číhajú na korisť v úkryte. Niektoré šťúry a pavúky sú pre človeka nebezpečné, napríklad šťúr Centruroides gracilis z Mexika alebo austrálsky pavúk Atrax robustus.

Čierna vdova ( na obrázku ) 

Snovačka americká má prezývku čierna vdova, lebo samička občas usmrtí a zožerie samčeka. Jej pohryznutie spôsobuje ľuďom vážne problémy, ale smrteľné prípady sú zriedkavé. Má 15 – krát účinnejší jed ako štrkáč. Púšťový pavúk vtáčkar  Aphonopelma chalcodes sa cez deň schováva pod kameňmi a von vychádza len na úsvite alebo za súmraku. Hoci je jedovatý, človeka napáda len zriedka a jeho jed nie je silnejší ako včelí. Narastá do dĺžky 7 cm. Križiak obyčajný V našich príbytkoch a záhradách žijú tisícky pavúkov. Živia sa muchami, komármi aj motýľmi. Križiak obyčajný pradie krásne a zložité plachtovité siete, najčastejšie medzi dvoma rastlinami. Niektoré pavúky striehnu na korisť uprostred siete, iné lovia korisť aktívne. Mnohé pavúky musia svoje plachtovité siete obnovovať takmer každý deň. Mladé pavúčiky Väčšina pavúkov kladie vajíčka do vajcového vaku alebo zámotku. O niekoľko týždňov sa z vajíčok liahnu malé pavúčiky, ktoré ešte nejaký čas zotrvajú v zámotku a živia sa zvyškami vaječného žĺtka. Po niekoľkých dňoch , týždňoch alebo mesiacoch (podľa počasia) sa prehryzú zo zámotku a začnú si zháňať potravu.

Potrava 
Pavúky sa živia živočíšnou potravou, hlavne hmyzom, červami, žižiavkami, ba aj inými pavúkmi. Pavúk korisť najskôr ochromí a uschová si ju v pavučinovom zámotku. Potom ju tráviacimi šťavami rozloží a tekutý obsah vysaje Tarantuly 
Pravé tarantuly sú plaché pavúky, ktoré žijú väčšinou v norách. K nepravým tarantulám patria ochlpené pavúky rôznych veľkostí, zväčša dravce zo Severnej a Južnej Ameriky. Nazývajú sa aj vtáčkare. Ich pohryznutie je bolestivé, ale menej nebezpečné ako pohryznutie menšej čiernej vdovy.

 LEVY , TIGRE a  ICH PRÍBUZNÍ 

Veľké mačkovité šelmy – levy, tigre, gepardy a leopardy – patria medzi najobávanejšie zvieratá. Sú to mocné dravce so silnými ostrými zubmi aj pazúrmi a s dobre vyvinutými zmyslami. Pekná pásavá alebo škvrnitá srsť ich výborne maskuje. Na korisť striehnu zväčša v úkryte a zmocňujú sa jej náhlym útokom z bezprostrednej blízkosti. Poznáme sedem druhov veľkých mačkovitých šeliem. Najväčší je tiger, ktorý meria bez chvosta až 3 m; lev je o niečo menší. Prvé veľké mačkovité šelmy žili na Zemi už pred 45 miliónmi rokov. Dnes sú rozšírené po celom svete s výnimkou Austrálie a najsevernejších polárnych oblastí.

Irbis vrchovský žije v ázijských veľhorách. Jaguár, najväčšia šelma Strednej a Južnej Ameriky, je výborným plavcom a obratne sa pohybuje aj po stromoch.

Lev
Levy žijú na rozdiel od ostatných mačkovitých šeliem vo svorkách. Svorka je asi 30 – členná a jej teritórium zaberá okolo 100 km2; veľkosť tohto územia závisí od hojnosti potravy. Najmocnejší samec chráni územie svorky pred inými svorkami a nepriateľmi.

Leopard
Váži asi 60 kg a telo má dlhé okolo 1,5 m. Je to veľmi prispôsobivé zviera – žije v tropických pralesoch, ale aj v chladných oblastiach, neraz v blízkosti ľudských sídiel.

Tiger
Na rozdiel od ostatných mačkovitých šeliem sa tiger dobre cíti aj vo vode. Korisť žerie zvyčajne pri vode, pretože pri žraní potrebuje často piť. Korisť prenasleduje v húštinách, a keď sa k nej dostatočne priblíži, niekoľkými dlhými skokmi ju dolapí. Tiger skonzumuje denne až 18 kg mäsa.

Tigríčatá

Novonarodené tigríčatá sú nevýrazné sfarbené, no po niekoľkých mesiacoch sa už ponášajú na rodičov. Podobné je to u väčšiny veľkých mačkovitých šeliem. 

Mäsožravce

Levy, tigre a im príbuzné druhy sú mäsožravce. Lovia hlavne veľké kopitníky – žirafy, zebry, antilopy. Jedna žirafa často nasýti celú svorku levov.  

M A Č K Y 

Kto niekedy pozoroval mačku, ako sa zakráda ku koristi, iste mu napadlo, že je príbuzná tigrom alebo levom. Mačky sú vďaka svojej obratnosti a sile dobrí lovci, navyše majú ostré zuby a pazúry i zrak uspôsobený na nočný lov. Ak má mačka domáca možnosť vyjsť z domu do prírody, chytá malé hlodavce, menšie vtáky, hmyz a iné živočíchy. Väčšina vyšľachtených plemien mačiek nie je schopná žiť dlhší čas vo voľnej prírode, lebo ich ľudia doma zvyčajne hýčkajú, a tak sa nevedia samy o seba postarať. Predkom dnešných mačiek je mačka plavá, ktorá žila na Zemi už pred miliónom rokov. Rozšírila sa z Afriky do Ázie a Európy, neskôr v Afrike zdomácnela a pomáhala ľuďom zbavovať sa škodlivých hlodavcov z obilných sýpok. Neskôr vyšľachtili chovatelia rôzne typy mačiek – napríklad dlhosrsté perzské a angorské, modrostrakaté krátkosrsté, dokonca aj bezchvostú mačku zvanú manx. Pred tromi tisíckami rokov sa mačka domáca rozšírila v Egypte, kde ju uctievali ako božstvo. Dnes je na svete vyše 500 miliónov domácich mačiek. 

Správanie

Mačka domáca sa správa podobne ako jej divo žijúci príbuzní. Chované mačky si síce potravu nemusia zhánať samy, ale aj tak sa prejavujú ako lovci. Aktívne sú hlavne skoro ráno a večer – vtedy sa často zakrádajú, akoby chytali korisť. Väčšina týchto prejavov je inštinktívna, čiže vrodená; mačka sa ich nemusí učiť a zachováva si ich aj v prípade, že vôbec nežije v spoločnosti iných mačiek.

 Rozmnožovanie 

Mačiatka sa vyvíjajú v matkinom tele zhruba deväť týždňov. Naraz, čiže v jednom vrhu, sa ich môže narodiť 1-10, v priemere ich býva 2-5. Novonarodené mačatá sú úplne bezmocné : prvý týždeň ešte nevidia, liezť začínajú po dvoch týždňoch. Asi osem týždňov cicajú materinské mlieko, potom sa začnú živiť tuhou potravou. Prechod z mliečnej potravy na tuhú sa volá odstavenie. Približne o mesiac je mačka opäť pripravená na párenie.

Mačatá

Mačacie mláďatá celé hodiny skáču, naťahujú sa a šantia. Pri týchto hrách rozvíjajú svoje lovecké schopnosti, učia sa rýchlo reagovať, mocnejú im svaly a telo sa stáva ohybnejším. To všetko je veľmi dôležité pre to, aby sa neskôr mohli o seba postarať.

Lysá mačka - Mačka sfinx bola vyšľachtená okolo roku 1960 z mačiat, ktoré sa narodili bez srsti. Iba na tvári, hrudi a končeku chvosta má jemnú tmavú srsť. Takáto mačka bez srsti by ťažko mohla žiť dlhší čas vo voľnej prírode.     
  

MEDVEDE a PANDY

Medvede sa často správajú veľmi nevypočítateľne, atak patria k najnebezpečnejším zo všetkých živočíchov. Na svete žije sedem druhov medveďov. Najväčšie z nich sú medveď biely a medveď hnedý kodiak. Medveď hnedý kodiak je zároveň najťažším mäsožravcom; urastené jedince vážia aj vyše tony. Najmenší z medveďov je medveď malajský. Medvede sú mohutné, zavalité zvieratá. Zaraďujeme ich k mäsožravcom, no na ich jedálnom lístku je aj mnoho chodov rastlinného pôvodu. Známa bielo – čierna panda bambusová, dosahujúca hmotnosť okolo 135 kg, je blízka príbuzná medveďov. Je to dnes jedno z najvzácnejších zvierat. Panda červená je v porovnaní s ňou omnoho menšia. Medvede i pandy majú slabší zrak, preto pri hľadaní potravy uplatňujú najmä čuch.

Panda bambusová (Ailuropoda melanoleuca)

Žije v hustých rozsiahlych bambusových lesoch centrálnej a západnej Číny. Živí sa najmä bambusovými výhonkami. Každý deň prežuje asi 600 výhonkov, čo jej zaberie až 16 hodín denne. Pod prvým prstom má zvláštny výrastok, pomocou ktorého olamuje bambus. Pažerák má vystužený, aby ju ostré triesky bambusu neporanili. Týchto zaujímavých a milých zvierat žije v prírode už len niekoľko málo stoviek. Panda bambusová je svetoznámym symbolom ochrany prírody.

Medveď hnedý 

Mohutný medveď nemá okrem človeka prirodzených nepriateľov. Žije v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Na Aljaške žije medveď hnedý kodiak, ktorý je najväčším dnes žijúcim mäsožravcom. Medvedica rodí v zimnom brlohu dve alebo tri mláďatá. Medveď hnedý sa živý všetkým, čo v divočine nájde : výhonkami, plodmi, mäsom i medom z včelích hniezd.

Čierne medvede 

Čierne sfarbenie majú dva druhy medveďov. Medveď baribal, žijúci v lesoch a mokradiach Severnej Ameriky, a medveď ušatý z juhovýchodnej Ázie; medveď baribal však máva aj hnedú a hrdzavú srsť. Medveď ušatý dobre šplhá po stromoch, medveď baribal je zase známy ako šikovný lovec lososov. Medveď baribal sa hojne vyskytuje v národných parkoch Kanady a USA. 

Medvedík čistotný 

V Amerike žije 15 druhov medvedíkov. Tieto rýchle, šikovné zvieratá, blízke príbuzné medveďov, sú aktívne väčšinou v noci, keď sa vydávajú na lov rýb a iných malých živočíchov, pochutnávajú sa však aj na ovocí a iných plodoch. 
    

O P I C E 

Medzi najinteligentnejšie tvory na Zemi patria ľudoopice – šimpanzy, gorily a orangutany. Majú veľký mozog, dlhé ruky a prsty, telo im pokrýva srsť. Tvarom tela a inteligenciou pripomínajú ľudí, ktorí vývojovo patria do podradu opíc, čeľade ľudí. Ľudoopice sú blízkymi príbuznými mačkovitých opíc, napríklad makakov, guaréz a paviánov. Obidve skupiny sú tvarom tela podobné, mačiakovité opice sú však menšie. Kosmáč najmenší, ktorý patrí medzi poloopice, váži iba 150 g, zatiaľ čo statný samec gorily nížinnej môže vážiť až 180 kg. Väčšina opíc má oválnu tvár, ploský nos, malé uši a oči hľadiace dopredu. Predné končatiny sú silné a obratné; opice ich používajú ako ruky. Väčšina opíc má chvost, ktorým udržiavajú rovnováhu pri lezení. Niektoré druhy využívajú chvost ako „tretiu ruku“. Ľudoopice majú chvost zakrpatený. Opice sa živia rozličnou potravou, okrem iného ovocím, listami, hmyzom či vtáčími vajciami.

 
Gorila
 Meria až 2 m, je teda najväčšou ľudoopicou. Gorily sú pokojné a mierne zvieratá – pravda, pokiaľ ich nič neohrozuje. Väčšinu času trávia konzumovaním rastlinnej potravy a odpočinkom. V malých skupinkách sa potulujú pralesom, podchvíľou sa zastavia na hostinu, zďaleka však nespasú všetko. 

Spôsob života 
Gorily žijú v čriedach, ktoré tvorí 5-20 jedincov : niekoľko samíc, mláďatá v rôznom veku a mohutný vodcovský samec. Gorily rodia jedno mláďa raz za 3-4 roky. 

Orangutan

Hrdzavo sfarbený orangutan žije v džungliach Bornea a Sumatry v juhovýchodnej Ázii. Väčšinu dňa trávi v korunách stromov, živí sa ovocím, výhonkami, listami a hmyzom. Žije samotársky, pravda, len mimo obdobia rozmnožovania. 

Paviány 
Pavián pláštikový síce vie liezť po stromoch, ale častejšie sa prechádza na zemi po štyroch. Paviány sa zvyčajne zdržiavajú na otvorených priestranstvách, a tak sú vďačným objektom štúdia výskumníkov. Žijú v čriedach, kde sa všetko krúti okolo skúsených samíc a mláďat. Nedospelé samce žijú oddelene až do obdobia párenia. Keď samec dospeje, pripojí sa k čriede a bojuje s ostatnými samcami o postavenie v hierarchii. Črieda je dobre organizovaná a dokáže sa ubrániť aj proti levovi. Takisto bráni svoje teritórium pred inou čriedou paviánov. 

Dorozumievanie

Mnohé druhy opíc sa dorozumievajú pomocou zvukov. Ukážkovým príkladom sú vrešťany z Južnej Ameriky. Podobne ako vtáky aj skupiny vrešťanov si označujú svoje teritória hlasným revom. Vedúci samec má často hlavné slovo; jeho vrešťanie počuť až do vzdialenosti 3 km.    
  

ZÁVER  

Skutočnosti a javy, zaznamenané pri zmenách biosféry a jednotlivých ekosystémov, sú zvlášť v poslednej dobe varujúce. V historickom období niekoľkých posledných storočiach nenávratne zmizlo mnoho druhov a ďalšie sú vážne ohrozené znižovaním početnosti populácie alebo ich postupnom zanikaní. Iba zo savcov vyhynulo v historickej dobe najmenej 110 druhov, z toho 40 v posledných šesťdesiatych rokoch. Za posledných 400 rokov prestala existovať asi jedna stotina žijúcich druhov stavovcov a podľa hodnotenia z roku 1982 bezprostredne hrozí vyhynutie ďalším asi 1000 druhom. V iných skupinách, u rastlín a bezstavových živočíchoch, sú tieto počty ešte mnohonásobne väčšie. Tempo miznutia a vymierania druhov má pritom tendenciu ku stálemu zrýchleniu. Každá strata reťazovito vyvoláva ďalšie nepriaznivé následky. Odhaduje sa, že vyhynutie jedného rastlinného druhu môže vyvolať vymiznutie až 30 druhov živočíchov. Podľa niektorých prognóz vymizne ešte do konca nášho storočia približne 1 milión druhov rastlín a živočíchov, čo predstavuje asi 1/10 súčasného druhového bohatstva Zeme.

Použitá literatúra :

Gabriele Colditzová „Rekordy z ríše zvierat“ , MLADÉ LETÁ, 1994 preložil RNDr. Mirko Bohuš

Florence Vérilhac „Zázračný svet prírody I. diel“ , PRÍRODA a.s., 1994 preložil RNDr. Emil Topercer, CSc. 

Florence Vérilhac „Zázračný svet prírody II. diel“ , PRÍRODA a.s.,1994 preložil RNDr. Emil Topercer, CSc. 

Mitchell Beazley „Veľký atlas živočíchov“ , PRÍRODA a.s., 1992 preložil RNDr. Mirko Bohuš

Barbara Taylorová „Obrazový atlas živočíchov“ , SLOVART, 1994 preložil RNDr. Vladimír Kováč, CSc.

Simon Adams „Detská ilustrovaná encyklopédia Živý svet“ , SLOVART, 1992 preložil RNDr. Boris Cambel